O tretej som teda stepovala na Patrónke a čakala na Bohuša, a rozmýšľala, na čo som zabudla. Poiky mám, olej mám, vodu na hasenie mám, zapaľovač alebo zápalky... aha, na toto som zabudla!
Prichádza Bohuš a ja si obieham najprv bistro na Patrónke, a po neúspechu aj čakajúcich ľudí. Nakoniec to vzdávam s tým, že "však hore snáď bude nejaký fajčiar"...
Bohuš sa najprv pochválil foťáčikom, potom sme chvíľu blbli a nakoniec som bola vyslaná zháňať zapík. Prví piati opýtaní ma pohoršene odmietli s tým, že "oni nefajčia"... hm, neviem o tom, že by som bola fajčiar. Nakoniec sa konečne našla jedna milá teta. Bohuš beží vrátiť zapík, ja sa zatiaľ pripravujem... Bohuš fotí asi päť minút, kým zhasnem... a nakoniec zistíme, že treba väčšiu tmu. jedného z toho ide poraziť. Diváci sa však zbehli, aj keď ohníky veľmi nebolo vidieť. Znovu sa mi potvrdilo, že kým to horí a točí sa to, ľudia to zožerú...
Druhýkrát na to idem logickejšie, hľadám priamo ľudí s cigaretou. Jeden milý pán sa našiel... aj s manželkou a dvomi deťmi. Začínam si zvykať na divákov... Zhasnem, zapáli ma druhýkrát. Zhasnem znovu a mamička začína otravovať Bohuša - ako to vyzerá na fotkách, ako to fotí... Vydýchnem si, že mám pokoj, a dávam pozor, aby sa decká nepopálili.
Fotenie hodnotíme ako úspešné - a ja odvtedy vždy pri sebe nosím zapaľovač, veď ktovie, kedy ho niekto bude potrebovať? ^^